Tuhé teleso je ideálne teleso, ktorého:
- tvar a poloha sa účinkom ľubovoľne veľkých síl nemení,
- tvar a hmotnosť sa účinkom ľubovoľne veľkých síl nemení,
- tvar a objem sa účinkom ľubovoľne veľkých síl nemení,
- tvar a zloženie sa účinkom ľubovoľne veľkých síl nemení
Pri posuvnom pohybe tuhého telesa:
- všetky body telesa majú v ľubovoľnom okamihu rovnakú okamžitú rýchlosť,
- všetky body telesa majú v ľubovoľnom okamihu rovnakú priemernú rýchlosť,
- všetky body telesa majú v ľubovoľnom okamihu rovnakú obvodovú rýchlosť,
- všetky body telesa majú v ľubovoľnom okamihu rovnakú uhlovú rýchlosť.
Pri otáčavom pohybe tuhého telesa:
- všetky body telesa majú v ľubovoľnom okamihu rovnakú okamžitú rýchlosť,
- všetky body telesa majú v ľubovoľnom okamihu rovnakú priemernú rýchlosť,
- všetky body telesa majú v ľubovoľnom okamihu rovnakú obvodovú rýchlosť,
- všetky body telesa majú v ľubovoľnom okamihu rovnakú uhlovú rýchlosť.
Ak je os otáčania voľná:
- odstredivé sily pôsobiace na jednotlivé časti telesa sa vo svojich účinkoch nerušia,
- odstredivé sily pôsobiace na jednotlivé časti telesa sa vo svojich účinkoch rušia,
- látka telesa je rozložená rovnomerne okolo osi,
- látka telesa nie je rozložená rovnomerne okolo osi.
Rameno pôsobiacej sily je:
- dĺžka vektora pôsobiacej sily,
- kolmá vzdialenosť medzi dvoma vektormi pôsobiacich síl,
- kolmá vzdialenosť medzi vektorovou priamkou sily a osou otáčania,
- dĺžka osi otáčania tuhého telesa.
Veľkosť momentu sily vzhľadom na os otáčania je určený:
- súčinom veľkosti sily F a ramena sily r vzhľadom na túto os,
- súčtom veľkosti sily F a ramena sily r vzhľadom na túto os,
- súčtom veľkosti sily M a ramena sily r vzhľadom na túto os,
- súčinom veľkosti sily M a ramena sily r vzhľadom na túto os.
Podľa momentovej vety sa otáčavý účinok síl pôsobiacich na tuhé teleso ruší, ak:
- vektorový súčet momentov všetkých síl je konštantný vektor momentu sily,
- vektorový súčet momentov všetkých síl je nulový vektor momentu sily,
- vektorový súčin momentov všetkých síl je konštantný vektor momentu sily,
- vektorový súčin momentov všetkých síl je nulový vektor momentu sily.
Podľa pravidla pravej ruky prsty ukazujú smer:
- sily F, ktorá spôsobuje otáčanie a vztýčený palec ukazuje smer ramena tejto sily,
- momentu sily M, ktorý spôsobuje otáčanie a vztýčený palec ukazuje smer ramena tejto sily,
- sily F, ktorá spôsobuje otáčanie a vztýčený palec ukazuje smer momentu M tejto sily,
- momentu sily M, ktorý spôsobuje otáčanie a vztýčený palec ukazuje tejto sily F.
Skladať sily pôsobiace na tuhé teleso znamená:
- určiť veľkosť sily, ktorá má na dané teleso rovnaký účinok ako sily, ktoré skladáme,
- určiť veľkosť, smer a polohu pôsobiska sily, ktorá má na dané teleso rovnaký účinok ako sily, ktoré skladáme,
- určiť silu, ktorá má na dané teleso rovnaký účinok ako sily, ktoré skladáme,
- určiť silu, ktorá má na dané teleso práve opačný účinok ako sily, ktoré skladáme.
Rozložiť silu na zložky danej výslednice znamená:
- nájsť dve alebo viac takých síl, ktorých súčet veľkostí je rovný veľkosti danej sily
- nájsť dve alebo viac takých síl, ktorých výslednica sa rovná danej sile,
- nájsť dve alebo viac takých síl, ktorých výslednica má na teleso rovnaký účinok ako daná sila,
- nájsť dve alebo viac takých síl, ktorých výslednica má na teleso opačný účinok ako daná sila.
Tuhé teleso otáčavé okolo nehybnej osi je v rovnovážnej polohe, ak:
- vektorové súčty všetkých síl, ktoré na teleso pôsobia, sú nulové vektory a teleso je v pokoji,
- vektorové súčty všetkých momentov síl, ktoré na teleso pôsobia, sú nulové vektory, teleso je v pokoji,
- vektorové súčty všetkých síl a všetkých momentov síl, ktoré na teleso pôsobia, sú nulové vektory,
- vektorové súčty všetkých síl a všetkých momentov síl, ktoré na teleso pôsobia, sú nulové vektory a teleso je v pokoji.
Stabilita telesa sa meria veľkosťou práce, ktorú:
- musíme vykonať, aby sme teleso prevrátili z rovnovážnej polohy vratkej do rovnovážnej polohy stálej,
- musíme vykonať, aby sme teleso prevrátili z rovnovážnej polohy voľnej do rovnovážnej polohy vratkej,
- musíme vykonať, aby sme teleso prevrátili z rovnovážnej polohy stálej do rovnovážnej polohy vratkej,
- musíme vykonať, aby sme teleso prevrátili z rovnovážnej polohy stálej do rovnovážnej polohy voľnej,
V rovnovážnej polohe stálej platí:
- po vychýlení telesa ho moment tiažovej sily vráti do pôvodnej polohy,
- po vychýlení telesa sa jeho energia nemení,
- po vychýlení telesa klesá jeho energia,
- po vychýlení telesa ostáva teleso v novej rovnovážnej polohe.
V rovnovážnej polohe vratkej platí:
- po vychýlení telesa ho moment tiažovej sily vráti do pôvodnej polohy,
- po vychýlení telesa sa jeho energia nemení,
- po vychýlení telesa klesá jeho energia,
- po vychýlení telesa ostáva teleso v novej rovnovážnej polohe.
Kinetická energia rotujúceho telesa je daná vzťahom medzi veličinami:
- Ek = (1/2) . J . 4 . 3,14 . 3,14 . f. f
- Ek = (1/2) . J . 4 . 3,14 . f
- Ek = (1/2) . J . 4 . 3,14 . 3,14
- Ek = (1/2) . m . 4 . 3,14 . 3,14 . f
Kinetická energia rotujúceho telesa závisí od:
- rozloženia látky v telese vzhľadom na os otáčania, dĺžky telesa a frekvencie jeho otáčania,
- rozloženia látky v telese vzhľadom na os otáčania, hmotnosti telesa a frekvencie jeho otáčania,
- rozloženia látky v telese vzhľadom na os otáčania, hmotnosti telesa a posuvnej rýchlosti pohybu,
- rozloženia látky v telese vzhľadom na os otáčania, hmotnosti telesa a smeru rotácie telesa.
Otáčavý účinok sily pôsobiacej na teleso :
- závisí od veľkosti a smeru tejto sily, polohy pôsobiska sily voči osi otáčania.
- nezávisí od veľkosti a smeru tejto sily, ale závisí od polohy pôsobiska sily voči osi otáčania.
- závisí od veľkosti a smeru tejto sily, nezávisí od polohy pôsobiska sily voči osi otáčania.
- nezávisí ani od veľkosti a smeru tejto sily, ani od polohy pôsobiska sily voči osi otáčania.
Otáčavý účinok pôsobiacej sily sa neprejaví, ak
- vektorová priamka sily prechádza osou otáčania,
- vektorová priamka sily neprechádza osou otáčania,
- vektorová priamka sily neprechádza osou otáčania a je kolmá na os otáčania
- vektorová priamka sily neprechádza osou otáčania, a sila má veľkú veľkosť
Otáčavý účinok pôsobiacej sily sa prejaví, ak
- vektorová priamka sily prechádza osou otáčania,
- vektorová priamka sily neprechádza osou otáčania a je rovnobežná s osou otáčania
- vektorová priamka sily neprechádza osou otáčania a je kolmá na os otáčania
- vektorová priamka sily prechádza osou otáčania, a sila má veľkú veľkosť
Základnou jednotkou momentu sily je
- N
- N.m
- m
- N.s
Moment sily vzhľadom na os otáčania je vektor,
- ktorého smer určíme pravidlom pravej ruky
- ktorého smer určíme pravidlom ľavej ruky
- ktorého smer sa nedá určiť
- ktorý nemá smer
Ak na teleso pôsobí súčasne viacero momentov síl, tak
- výsledný moment Mv je rovný vektorovému súčtu pôsobiacich síl.
- výsledný moment Mv je rovný vektorovému podielu pôsobiacich momentov síl.
- výsledný moment Mv je rovný vektorovému súčinu pôsobiacich momentov síl.
- výsledný moment Mv je rovný vektorovému súčtu pôsobiacich momentov síl.
Momentová veta hovorí, že
- otáčavý účinok síl pôsobiacich na tuhé teleso sa ruší, ak vektorový podiel momentov všetkých síl je nulový vektor momentu sily.
- otáčavý účinok síl pôsobiacich na tuhé teleso sa ruší, ak vektorový súčin momentov všetkých síl je nulový vektor momentu sily.
- otáčavý účinok síl pôsobiacich na tuhé teleso sa neruší, ak vektorový súčet momentov všetkých síl je nulový vektor momentu sily.
- otáčavý účinok síl pôsobiacich na tuhé teleso sa ruší, ak vektorový súčet momentov všetkých síl je nulový vektor momentu sily.
Pri rozklade sily na dve rovnobežné zložky platí:
- súčet veľkostí zložiek je rovný veľkosti sily, ktorú rozkladáme
- súčin veľkostí zložiek je rovný veľkosti sily, ktorú rozkladáme
- podiel veľkostí zložiek je rovný veľkosti sily, ktorú rozkladáme
- súčet veľkostí zložiek sa nerovná veľkosti sily, ktorú rozkladáme
Pri rozklade sily na dve rovnobežné zložky platí:
- pomer vzdialeností vektorových priamok zložiek od vektorovej priamky sily, ktorú rozkladáme, sa rovná prevrátenému pomeru veľkosti zložiek.
- rozdiel vzdialeností vektorových priamok zložiek od vektorovej priamky sily, ktorú rozkladáme, sa rovná prevrátenému pomeru veľkosti zložiek.
- pomer vzdialeností vektorových priamok zložiek od vektorovej priamky sily, ktorú rozkladáme, sa rovná pomeru veľkosti zložiek.
- pomer vzdialeností vektorových priamok zložiek od vektorovej priamky sily, ktorú rozkladáme, sa rovná rozdielu veľkosti zložiek.
Ťažisko telesa je
- veľkosť tiažovej sily pôsobiacej na teleso.
- pôsobisko tiažovej sily pôsobiacej na teleso.
- pôsobisko trecej sily pôsobiacej na teleso.
- pôsobisko tiažovej sily nepôsobiacej na teleso.
Drevená kocka má ťažisko:
- v jej geometrickom strede súmernosti,
- v jej geometrickom strede súmernosti, ak ide o rovnorodé teleso,
- v jej geometrickom strede súmernosti, ak ide o nerovnorodé teleso,
- mimo kocky.
Krasokorčuliarka pri piruete pripaží ruky.
rotácie krasokorčuliarky.
- Tým sa frekvencia jej otáčania zväčší.
- Tým sa frekvencia jej otáčania zmenší.
- Tým sa frekvencia jej otáčania nemení.
- Tým sa odrazí od ľadovej plochy.
Zotrvačníky,
- sú telesá s malým momentom zotrvačnosti
- sú telesá s veľkým momentom zotrvačnosti
- sú telesa väčšinou vyrobené z ľadu
- sú telesa s veľkým vnútorným trením
Zotrvačníky sa nevyužívajú:
- ako zdroje energie v autíčkach,
- pri vytváraní umelého horizontu v lietadlách, gyrokompas,
- pri zabezpečení rovnomernosti chodu motorov,
- pri meraní teploty ovzdušia teplomerom