Elektrón obiehajúci okolo jadra utvára prúd, ktorý predstavuje prúdovú slučku, ktorej prislúcha magnetický moment mo.
Okrem toho má elektrón magnetický moment ms v dôsledku jeho rotácie okolo osi.
Magnetický moment atómu je rovný súčtu výsledného orbitálového magnetického momentu elektrónov mvo a výsledného spinového magnetického momentu elektrónov mVS.

Látky rozdeľujeme na:
1. - výsledný magnetický moment ich atómov je nulový (inertné plyny, zlato, meď, ortuť...), Nepatrne magnetické pole.Ich relatívna permeabilita je o niečo menšia ako jedna. Vo vonkajšom magnetickom poli látka prejavuje slabý magnetizmus s poľom opačného smeru vzhľadom na indukčné čiary vonkajšieho poľa.

2. - výsledný magnetický moment ich atómov je rôzny od nuly (platina, hliník, mangán...), Nepatrne magnetické pole. Ich relatívna permeabilita je o niečo väčšia ako jedna. Vo vonkajšom magnetickom poli látka prejavuje slabý magnetizmus s poľom rovnakého smeru vzhľadom na indukčné čiary vonkajšieho poľa.

3. - výsledný magnetický moment ich atómov je rôzny od nuly (oceľ, železo...). Výrazne magnetické pole. Ich relatívna permeabilita je oveľa väčšia ako jedna. Vo vonkajšom magnetickom poli látka prejavuje silný magnetizmus s poľom rovnakého smeru vzhľadom na indukčné čiary vonkajšieho poľa.

Feromagnetické látky
Obsahujú mikroskopické oblasti - , ktorých magnetické momenty majú rovnaký smer. Doména je charakteristická silnými i prejavmi.